Človek namiesto toho aby začal robiť to čo má, bude robiť čokoľvek iné len nie to čo v konkrétnej chvíli treba.
Keď mám písať článok, nechce sa mi ho písať, žiadne slová, frázy, vety mi na um neprichádzajú. Najradšej by som vtedy čítala do zblbnutia.
Ale keď sa mám začať učiť a čítať s porozumením (ako napríklad v tejto chvíli), ani za svet mi to nejde. Môžem vetu prečítať milión krát, neviem o čom je, napriek tomu, že to je úplne jednoduchá veta. Mám chuť písať a niečo zo seba vydávať.
Prečo je to také zvrátené?
Prečo sa nedokážem sústrediť na potrebnú činnosť?
Každý povie „keď to teraz spravíš, tak potom budeš mať plno času a nebude ťa nič súriť a prenasledovať.“ Áno, je to skvelá teória, ale do praxe ju uviesť je umenie. Tí ktorí to dokážu, sa v profesionálnom živote dokážu dostať ďaleko. A ak je náhodou niekto na tom ako ja, tak sa bude musieť uspokojiť s menej úžasnou pozíciou alebo sa všelijakými chodníčkami vyšplhať až do vedenia.
Čo je príčinou tejto neschopnosti? Lenivosť? Porucha sústredenia? Alebo som vážne až taká hlúpa?