Tatiana

V súčasnosti má každý člen spoločnosti právo na slobodný prejav. Ktosi ho nevie použiť ale niektorí ho využívajú naplno, možno až príliš, neštítia sa povedať svoj názor na vec nech už ide o čokoľvek. A povedia to hocikomu, aj politikom. Tento proces sa čoraz častejšie označuje pojmom lobizmus.

Lobizmus je komunikácia (či už v ústnej alebo v písomnej podobe), ktorá má za účel ovplyvniť rozhodovanie orgánov verejnej moci. Je to metóda presadzovania záujmov určitej skupiny.

Je dôležité rozlišovať medzi lobizmom a korupciou. Zatiaľ čo lobizmus je legálny, korupcia je považovaná za trestnú činnosť. Predkladanie návrhov a argumentov je lobovanie, ale ak sa k tomu pridá nejaká materiálna odmena alebo výhoda, už sa nachádzame v ilegálnom pásme. Osoby vo verejnej správe sú odmeňovaní za presadzovanie záujmov verejnosti svojim platom, a ten nie je najnižší.

Lobista by sa mal identifikovať, oznámiť svoje záujmy a skupinu ktorú presadzuje. Dotknutý politik by mal tiež informovať o svojich stretnutiach s lobistami a o argumentoch, ktoré mu boli ponúknuté.

V USA je lobizmus spomenutý aj v zákone. Na Slovensku bola snaha o úpravu lobovania legislatívnou cestou, ale tento návrh zákona nebol schválený. Dôvodom boli veľké nedostatky v dešifrovaní záujmov a vo finančných priznaniach.

Využívanie lobizmu by sa malo zvýšiť najmä v oblasti samosprávy, pretože veľmi často sa môžeme stretnúť s rozhodnutiami, ktoré sú drvivej väčšine obyvateľstva proti srsti. Ak by sa predstavitelia otvorili verejnosti a začali načúvať ich názorom, argumentom a požiadavkám, hneď by bol svet krajší.

Lobizmus môžeme pozorovať aj v našej vrcholovej politike. Hlavnými predstaviteľmi sú často osoby staršieho veku, ktorí nemajú problém vysloviť svoj pohľad na svet. (http://www.zahorak.sk/images/stories/2010/maj10/ficov.jpg)   Ako vidieť, mladí ľudia sa majú stále čo od nich učiť.

Lobizmus je dobrá vec, ale netreba zabúdať na jeden veľmi dôležitý fakt – nech si lobisti lobujú koľko chcú, politik sa aj tak rozhodne podľa svojho rozumu.