Tatiana

V dnešnej dobe nie je fajčenie ničím nezvyčajným. Ľudí poťahujúcich si z cigarety nájdeme v každej časti spoločnosti. Politici, umelci, úradníci, robotníci, všade sa vyskytujú fajčiari. Vedia o tom, že si ničia zdravie, ale napriek tomu si zapália, keď cítia potrebu. Každý z nich má svoj dôvod prečo to robí. Ale druhotní fajčiari, ľudia dýchajúci cigaretový dym, nemajú šancu zvoliť si, či si chcú poškodzovať zdravie týmto spôsobom. V súčasnosti platí na území Slovenskej republiky zákon o ochrane nefajčiarov, ktorý zakazuje fajčenie na rozličných miestach, okrem iného aj v stravovacích zariadeniach ale vymedzuje podmienky za ktorých ho povoľuje. [1] Na bary a iné podniky sa pravdepodobne zabudlo, pretože aj tam sa schádza mnoho ľudí, ktorí sú pre nedostatok ohľaduplnosti zo strany fajčiarov a nedokonalú legislatívu vystavení pasívnemu fajčeniu, ktoré predstavuje veľkú hrozbu pre zdravie.

Hoci mnohým ľudom, prevažne fajčiarom, neprekáža vdychovanie cigaretového dymu, ich organizmu to doslova škodí. Čoraz častejšie sa touto témou zaoberajú aj lekári a vedci. Dopracovali sa k dôležitým a nie veľmi prekvapujúcim faktom. Pasívne fajčenie má za následok mnohé nepríjemné konzekvencie. Obvykle spôsobuje podráždenie očných spojiviek a nosovej sliznice, bolesti hlavy, ale aj nevoľnosť. [2] Druhotné fajčenie na Slovensku ročne zapríčiňuje cez 500 úmrtí. Najčastejším dôvodom smrti a dôsledkom pasívneho fajčenia je ischemická choroba, zaviňujúca vyše 360 úmrtí. Ďalej sú to mozgová porážka, ktorá má za následok každoročne viac ako 100 obetí, rakovina pľúc s 33 úmrtiami a chronické dýchacie ochorenia spôsobujúce zníženie počtu obyvateľstva o 14 osôb. [3]

„Vplyv pasívneho fajčenia závisí od koncentrácie dymu a dĺžky pobytu v zafajčenom prostredí. Zvlášť vysoké riziko predstavuje pasívne fajčenie pre pracovníkov fajčiarskych podnikov, napríklad barmanov a čašníkov, ktorí sú vystavení jeho účinkom prakticky celý pracovný čas.“ [4] V dnešnej „fajčiarskej“ dobe sa už aj zamestnanie v gastronómii stáva rizikovým povolaním. Navyše, reštaurácie, bary i krčmy často poskytujú nedostatočné vetranie a tak sa dym z cigariet drží v miestnosti. V zariadeniach obdobného typu sa zvyčajne vyskytuje veľký počet ľudí, ktorí sa stávajú druhotnými fajčiarmi. Niektorí sú si toho vedomí ale z rozličných dôvodov sa rozhodnú nezmeniť miesto trávenia svojho času.

Nebezpečenstvo spôsobené druhotným fajčením je často podceňované. Výrobcovia cigariet si síce plnia svoju povinnosť zo zákona a na balení svojich tabakových výrobkov uvádzajú varovania o škodlivosti ich výrobkov užívateľovi aj jeho okoliu. [5] Nefajčiarskej časti spoločnosti sa ale tieto informácie nedostávajú. Pokiaľ sa nefajčiar nevenuje hľadaniu dôsledkov, ktoré spôsobuje pasívne fajčenie, nemá šancu dozvedieť sa o hrozbe, ktorej je vystavený.

Zákon o ochrane nefajčiarov by mal byť rozšírený o zákaz fajčenia v reštauráciách, baroch a krčmách. Druhotné fajčenie má veľmi zlý dopad na zdravie obyvateľstva. V priestoroch podnikov je zvyčajne veľké riziko vdychovania cigaretového dymu, navyše škodliviny sa usádzajú na nábytku, čo má nepriaznivý dopad na zdravie personálu aj zákazníkov. Fajčiarska aj nefajčiarska verejnosť by sa mala dozvedieť viac o nebezpečenstve, ktoré predstavuje pasívne fajčenie. Ešte stále sa dajú nájsť skutočnosti potvrdzujúce nedokonalosť našej spoločnosti.