V dnešných dňoch sa na Slovensku okrem pádu vlády často skloňujú aj výpovede lekárov v nemocniciach. Radšej by som ale prijala, keby s hromadnými výpoveďami prišli ich sestričky.
Sú to presne dva týždne čo som bola hospitalizovaná v istej nemenovanej nemocnici kvôli tonzilektómii (výber krčných mandlí). V deň operácie som prišla na príjem a hodinu čakala kým sa ma niekto ujme. Keď si ma jedna postaršia sestrička nízkeho vzrastu všimla a vypísala potrebné dokumenty, oznámila mi, že izbu nemajú pripravenú a musím čakať. Tak som si ďalšiu hodinu počkala kým ma odvedie na moje lôžko napichne infúziu. Potom som už len čakala kým po mňa ktosi príde a odvedie na operačnú sálu.
Počas zákroku, keď mi začala nebezpečne striekať krv z cievy, ma zarazilo, že na sále nebol pripravený prístroj na zatavenie cievy. Tak operujúci pán primár, špecialista vo svojom obore, po vyskúšaní všetkých iných možných spôsobov moju nešťastnú cievu úspešne ako tak zastavil.
Po návrate na izbu mi sestričky kázali hodinu po operácii začať piť. A že mám veľa piť. Diery po mandliach neznesiteľne boleli najmä pri prehĺtaní, čiže vypiť 3 litre studeného čaju bolo v tej chvíli nemysliteľné. Nejako som sa už len prekonala a tekutiny som do seba dostala. Sestrička sa ma nezabudla pred večerou opýtať či náhodou nechcem puding. Tak určite… 6 hodín po vyrezaní obrovských kusov tkaniva z hrdla budem jesť stuhnutý puding, aby sa mi v čerstvých mega dierach usadil.
Do nového rána som sa zobudila s dobrou náladou ale dlho mi nevydržala. Stačilo mi keď na mňa zazerala panička s predĺženými vlasmi, gélovými nechtami a tonou mejkapu na tvári, ktorá prezrádzala, že ona je tam najmúdrejšia. Po chvíli do mňa začala hučať že musím zjesť vajcovú polievku (servírovanú v zaváraninovom pohári prikrytom pooblievaným igelitovým sáčkom) a špenát, inak budem krvácať. Nezaujímalo ju, že krátko pred tým som do seba natlačila misku pudingu, 2 litre vody a pol kila detskej výživy.
O dve hodiny neskôr si ma prišla obzrieť doktorka, ktorá zistila, že krvácam. Vzala si ma na ošetrovňu, kde mali sestričky veľmi záživnú debatu o kaderníčkach, melíroch a predlžovaní vlasov. Neprekážalo im, že lekárka sa všemožne snaží zastaviť silné krvácanie z nezatavenej cievy. Dokonca ani keď mi na vyzvanie doktorky pichali analgetiká s látkami proti krvácaniu, ktoré mi mali dať pred 3 hodinami, neprestali so svojimi dôležitými rečami. Zmachlená mudrlantka ale nezabudla podotknúť, že ona mi hovorila aby som jedla. Jediná jej záchrana pred mojou drzou poznámkou bola doktorkina ruka v mojom krku.
Čo som už skoro nezniesla bolo, keď ďalšia inteligentná zmachlená pracovníčka, ktorá dostala od lekárky príkaz priložiť mi pod bradu ľad, mi ho capla presne na krčnú chrbticu. Doktorkina ruka okupujúca moju ústnu dutinu sa opäť stala hrdinom jednej zo sestričiek.
V ten deň som sa už viac nepohla z postele, aby sa mi krvácanie znova neobnovilo a teda som nemusela ísť na ošetrovňu. Na moje šťastie ma v nasledujúce ráno pustili domov.
Dnes, po dvoch týždňoch som išla na kontrolu. Celá vysmiata som sa tešila k môjmu obľúbenému pánovi doktorovi ktorý vždy obdivuje dokonalú prácu odvedenú v pozadí môjho jazyka. Čo čert nechcel, prišla tam mudrlantka bez titulu MUDr. našťastie sa dlho nezdržala, žiadnu poznámku nehodila a pán doktor nemal ruku v mojich ústach, inak by ju mal veľmi špinavú, iný spôsob na vyjadrenie názoru by som takej situácii už nenašla.
Prečo vždy odvšadiaľ odchádzajú múdri šikovní dobráci a nechávajú nám iba neschopných drzých somárov?